Futbal

HRDINOVIA MALÝCH LEVÁR ZO SEPTEMBRA 1985 ALEBO DERBY NEMÁ FAVORITA

       V nedelu odštartuje nový ročník 6.ligy BFZ. Hneď na úvod nás čaká derby Malé Leváre-Veľké Leváre. V súťažnom stretnutí sa súperi stretávajú po dlhých 37 rokoch. Naposledy spolu hrali v sezóne 1986/87 (3:2 góly za ML Štefan Mihál 2,Viliam Čermák a 2:2 góly za ML Štefan Mihál, Miroslav Petráš). No ešte pamätnejší je zápas sezóny rok predtým v roku 1985. S jeho priamymi aktérmi sme sa k tomuto zápasu vrátili.

        Písal sa september 1985. Pekné počasie ešte lákalo k vode na šutrovňu. Davy ľudí však smerujú na koniec dediny do „Majíra“ Na novom futbalovo štadióne otvorenom v roku 1983 sa schyľuje k nezvyčajnému stretnutiu v rámci II. A trieda ZsFZ – sk. Juhozápad. Malé Leváre-Veľké Leváre. Futbalisti obidvoch dedín prešli turbulentným vývojom. Hneď po druhej svetovej vojne vytvorili spoločné mužstvo. Po čase sa opäť rozdelili. Dnes stáli proti sebe. Favoritom boli hráči Veľkých Levár. Naposledy sa mužstvá stretli v súťažnom stretnutí pred týmto zápasom v roku 1965.Hostia v sezóne 1978/79 vypadli z I.A triedy a nedarilo sa im dlhých sedem rokov vrátiť sa spať, o súťaž vyššie. Domáci vyhrali kvalifikáciu o postup do II.triedy s Košariskami aj vďaka strelecky disponovanému Petrovi Staškovi, ktorý dal v kvalifikácii spolu šesť gólov. Druhým šesť gólovým strelcom v tejto baráži bol Milan Koporec. Preto sa veľkí rivali mohli stretnúť v súťažnom stretnutí po dlhých dvadsiatich rokoch.

8.09.1985 Nedeľa o 17:00 hod
IV.kolo II. A trieda ZsFZ

TJ MALÉ  LEVÁRE-TJ VEĽKÉ LEVÁRE 2:1 (0:0)

Góly: 65. min Stanislav Mízner, 80. min Marian Maxian
Diváci - 400

Zostavy:
TJ MALÉ LEVÁRE:  Zdeno Hollý-František Holý, Anton Mihál, Slavomír Mihál (C), Pavol Fošnár-Ivan Guth, Jaroslav Trajlínek ,Štefan Mihál -Marian Maxian, Peter Stašek, Stanislav Mízner
náhradníci: Peter Hujsa, Luboš Šebesta, Anton Mihalec 

Zápas v prvom polčase priniesol vyrovnanú partiu s miernou dominanciou hostí.  Súper bol aktívnejší smerom dopredu. Domáci pozorne bránili a vyrážali do rýchlych protiútokov. Diváci  gól v úvodnej trištvrte hodine nevideli preto sa išlo do kabín na prestávku za stavu 0:0. Nikto vtedy netušil, že nasledujúcich 45 minút vojde do histórie futbalu v Malých Levároch. Takto to videl strelec úvodného gólu Stanislav Mízner. V tom čase vojak základnej služby (PS útvar Malé Leváre), na hosťovaní z TJ Zohor. Hoci po skončení ZVS náš štadión viac nenavštívil, tento duel si  veľmi dobre pamätal a rád sa podelil o svoje dojmy.

„O tomto zápase sa hovorilo už dlho predtým. Posledný týždeň po tréningu na kofole bolo počuť zo všetkých strán musíme vyhrať, takže napätie vrcholilo a v kabíne pred zápasom si pamätám naposledy takú atmosféru v roku 1981 keď sme bol majster Slovenska mladší dorast za Inter Bratislava. Chuť, odhodlanie ale aj rešpekt zo súpera boli veľké. Elektrizujuca atmosféra sa v šatni dala krájať. Favoritom boli Veĺké Leváre. Mali kompaktnejšie mužstvo, vyrovnaných hráčov na každom poste. My sme mali niekde aj slabšie články, ale ako vieme srdiečko je niekedy viac ako kvalita.  Zápas bol vcelku vyrovnaný. Viac z hry mali hostia z Veľkých Levár. Viditeľná bola skúsenosť z vyšších súťaží. Koniec koncov  oni prišli vyhrať. Ja som hral ľavé krídlo v útoku s tým že budem vypomáhať zálohe. Prvý gól som dal ja, v strede ihriska som získal loptu a hneď som  ťahal na súperovu bránu. V jednej chvíli mi tak dobre poskočila lopta, že som sa rozhodol vystreliť. Loptu som trafil priamym priehlavkom asi zo 40 m rovno do šibenice. V sekunde boli na mne spoluhráči. Musel som zatvoriť oči pred ich rukami, ktoré na mne pristávali. Bolo to ako v nejakej  agónii. Pár sekúnd  ani obraz ani zvuk.  Vyrovnávajúci gól sme dostali z kategórie lacných. Propagačná strela priamo na brankára sa Zdenovi prešmykla medzi rukami a v snahe ju zachytiť si ju zrazil do brány. Náš druhý gól  sme dali po prečíslení súpera. Nabiehali sme si dvaja, ale Majo Maxián bol v lepšom postavení. Trochu som pribrzdil aby náhodou nebol ofsajd. Dostal presnú prihrávku a krížnou strelou asi z úrovne jedenástky napol sieť. Po góle zažil to isté čo ja niekoľko sekúnd bol ako sa povie mimo. Mužstvo bolo kvalitatívne na tom celkom slušne. Ako nováčik súťaže sme sa pohybovali v hornej časti tabuľky. Oslavy nemali konca. U Gazdu bolo veselo ako na koniec fašiangu. Toľko potľapkania po pleci, slov chváli a uznania som nikdy nezažil. Po vojne som sa vrátil do Zohoru. Aj keď som mohol ísť hrať inde oženil som sa, a už som zostal v Zohore. Toho času hrávam za starých pánov pokial mi to pracovné povinnosti dovolia. Ak mi zdravie dovolí budem naháňať loptu dokedy sa bude dať, lebo ja a futbal to je silné puto. Svojim nasledovníkom pred derby s Veľkými Levármi by som prial samozrejme veľa šťasteny,veľa rozumu v rozhodujúcich situáciách sa správne rozhodnúť,pomáhať si a hrať ako sa povie jeden za druhého. Užite si zápas a nikdy naň nezabudnite tak ako ja nikdy nezabudnem na ten z roku 1985."

V čase keď si už pomaly všetci mysleli, že zápas sa skončí deľbou bodov prišla hviezdna chvíľa benjamínka mužstva 19-ročného Mariana Maxiana . Strelca víťazného gólu. Takto si on spomína na to obdobie:

„Pred zápasová atmosféra nebola nejaká vypätá, skôr plná očakávania čo bude,ako to bude, pretože to bolo derby asi po 20 rokoch. Favorit boli určite Veľké Leváre, avšak my sme sa asi viac na zápas tešili a dokázali sa ,, hecnúť´´, čo sa aj na ihrisku ukázalo ako rozhodujúce. Polčasový výsledok bol  0 : 0 alebo sme 0 : 1 prehrávali,už si nepamätám, ale pamätám si, že oba naše góly padli do brány smerom k dedine, klubovni. Moje postavenie v mužstve vyplývalo z  môjho veku – bol som jasne najmladší a bol som rád, že som s takýmito hráčmi vôbec mohol hrať. Myslím , že v tomto zápase som hral v útoku.
Pred mojim gólom  Štefan Mihál strieľal  asi z 25m prízemnú strelu na bránu a ja so sa pohyboval akurát v šestnástke v dráhe strely , loptu som si pristavil a keďže brankár súpera urobil pohyb, vystrelil som do proti pohybu k tyči nie silno , ale presne. Týmto gólom som vyhrali  2 : 1.
V tej dobe bol mužstvo stabilizované  a vhodne doplnené. Posilnilo sa o Jaroslava Trajlínka, ktorý prišiel zTrnávky Bratislava . Druhou výraznou posilou bol Stanislav Mizner, ktorý tu bol ako vojak na ZVS. Oslavy po zápase samozrejme boli o niečo väčšie ako inokedy , aj keď v tej dobe sa po každom zápase ,, utužoval kolektív“, a nikto nemohol odísť skôr. Ani ja ako 19 ročný mladík pred vojnou ...“

Jarnú odvetu sme vo Veľkých Levároch prehrali v apríli 1986 vysoko 4:1. Strelcom nášho jediného gólu bol po rohovom kope Peter Stašek. Strelca gólu sme sa spýtali ako on si spomína na tieto dva zápasy v sezóne 1985/86. 

„Na odvetu vo Veľkých Levároch a ani na gól si vôbec nespomínam. Je to predsa neskutočných 37 rokov. No spomienky na september 1985 mám v pamäti. V Levárkach som odohral skoro 19 sezón a tento zápas radím k mojim najpamätnejším. Bolo to v tom roku ako som sa v apríli vrátil z vojny (povinná základná vojenská služba). Bol to pre nás veľký zápas, veľké derby. Levárania sa vždy považovali za niečo viac. Chceli sme ich pokoriť. Mali sme veľmi dobré mužstvo, ktoré malo stabilnú základnú zostavu vhodne doplnenú náhradníkmi. Ja som hral stredného útočníka. Hoci bolo po polčase 0:0 a super viac dominoval, nevzdali sme sa.
Hmlisto sa mi v pamäti vyjavujú naše góly, ktoré padli po vypracovaných akciách. No na to čo sa dialo v šenku  u Gazdu na to si spomínam veľmi dobre a rád. Nikdy na to nezabudnem. Svojím nasledovníkom odkazujem aby hrali zo srdcom a aby hrali spolu ako tím.“

Po sezóne 1986/87 prišlo k reorganizácii súťaží. Veľké Leváre začali smerovať k vyšším súťažiam a v roku 2002 hrali II.ligu.  Malé Leváre tiež v sezóne 2002/03 dosiahli svoj najvačší úspech. Účasť v IV. lige. Ale to už je iný príbeh…..