Poľovné združenie

Poľovníctvo má v Levárkách dlhoročnú tradíciu. poľovníctvo patrilo obci a obecné zastupiteľstvo revíry prenajímalo na dobu šesť rokov. O prenájme sa rozhodovalo licitáciou, teda dostal ho ten, kdo dal viac.
V roku 1936 sa rozšírila zajačia choroba tularémia. Kronikár Škvarka píše, že zajace hynuli a oli také slabé, že sa dali chytiť.choroba sa tak preniesla na ľudí, opúchali im uzliny pod pazuchami bolo nariadené vistrieľať všetky zajace.

Stavy divej zveri sa od osemdesiatych rokov začala rapídne znižovať, čo ovplivnovali rôzne činitele. V chotári ubúdajú najmä králiky, zajace, bažanty a jarabice. Ich odstrel je preto prísne regulovaný. ako dôvod úbydku sa uvádza používanie mechanizmov na rozľahlých lánoch poľnohospodárskymi organizáciami, pred ktorými zviera ťažko uniká, ďalej používanie umelých hnojiv, chemizácia rastliných kultúr, používanie ničivých látok proti škodcom rastlín. Otravné látky sa v prírode hromadia a to spôsobuje hynutie zveriny. Členovia Poľovníckeho združenia venujú mimoriadnu pozornosť chovu  a starostlivosti o zver. v tomto období zaznamenávame pomalý nárast stavov úžitkovej zveri, t.j. bažantov a zajacov.