Motocyklový šport

Prvé moje prevezenie bolo na Pionieri. Myslím, že na tom sme začínali všetci. Mal som asi 13 rokov, keď mi dal brat previezť, len preto aby som ho nenatrel rodičom- motorku si totiž požičal bez dovolenia. Potom, už počas štúdia na strednej škole som si kúpil za usporených 1000 korún Jawu 250 „Panelku“. Lenže- nebola to motorka, ale len diely v prepravkách na ovocie. Tak som musel skladať, zháňať chýbajúce diely a podobne. Viac roboty ako jazdenia, ale o to krajšie bolo prvé zvezenie. Tá motorka mala “obrovskú” silu oproti 50-tke. A zase som ju preháňal len po poliach a lúkach.      

Neskôr som si už privyrábal na brigádach, tak som si kúpil Apriliu 125. Bola to pekná cestná mašinka, ktorá už vyzerala vážnejšie. Problém bol len ten, že som nemal ešte na veľkú motorku vodičský preukaz, jazdil som preto len v okolí našej dediny a na cestách s nízkym výskytom policajtov. Hneď ako som si urobil vodičský preukaz, Apriliu som predal a kúpil som Kawasaki 600 Ninja v pretekárskom kabáte. Mal som úmysel prerobiť ju na cestu, lenže k tomu už nedošlo, nakoľko som svojho tátoša osedlal a vyrazil do boja so sekundami a zvyškom pretekárskeho poľa. To, že som začal pretekať má v podstate na svedomí Ferko Križan, ktorému som už 3 roky robil mechanika. Dokázal ma prehovoriť, že keď mám už doma závodnú motorku, nech to idem skúsiť. Lenže ja som mal pred tými pánmi pretekármi obrovský rešpekt a nikdy by som neveril, že ja by som sa mohol čo i len kvalifikovať do pretekov. V roku 1998 bola vypísaná trieda 600+ pre začínajúcich jazdcov a Ferko ma stále „lámal“, nuž som sa na preteky v Trenčíne prihlásil. Kúpil som si za posledné peniaze novú sadu pneumatík (a myslel som si, že mi vydržia celú sezónu- mýlil som sa samozrejme ) .
      
Svoju kariéru som začal tak ako sa patrí: hneď v prvom tréningu som sa vyváľal. Ale tých pár kôl na závodnej dráhe bolo tak očarujúcich, že už ma nejaký pád nemohol odradiť. Motorke ani mne sa nič vážne nestalo a tak som mohol pokračovať. V samotných pretekoch som skončil na 19stom mieste z 27 štartujúcich. Vtedy som vôbec nad tým nerozmýšľal, že by som mohol raz jazdiť napríklad Majstrovstvá Slovenska a či by nebolo lepšie učiť sa na slabšom stroji. Išlo v podstate o to- previezť sa na okruhu a vyskúšať si to. Nakoniec som súťažil v Majstrovstvách Slovenska 5 rokov. Po rokoch pôsobenia v majstrovstvách Slovenska som sa rozhodol pre českú licenciu (r.2003)a s motocyklom značky Suzuki GSX600R. Je to krásna “kočička“ a presne po takej som túžil. Dôvod bol jasný: nedostatok pretekárov na Slovensku. Aby som mohol pokračovať vo svojej kariére, vybral som sa skúsiť šťastie k našim západným susedom. O tom, že to bol správny krok dokazuje fakt, že v roku 2005 som sa stal Majstrom Česka vo Voľnej triede do 600 cm3 a súčasne aj v triede SUPERSTOCK 600 som obsadil 3. miesto (bojoval som o prvé miesto aj v tejto triede, ale pre nezavinený pád-kontakt so súperom v poslednom kole bojujúcim tiež o prvenstvo, nakoniec som sa prepadol na 3. miesto). Celkove to bola moja výborná sezóna, keď som v tomto roku išiel 15 závodov a vo všetkých, ktoré som dokončil som stál na stupni víťazov. Okrem toho som sa zúčastnil aj jedného závodu Majstrovstiev Európy triedy Superstock 600 kde som skončil na 5. mieste. 
      
V tomto istom roku sa môžem pochváliť aj mojím najkrajším zážitkom. Bolo to na prvom závode sezóny v Maďarsku na Hungaroringu. Mal som vtedy úplne sériovú motorku a nikto nečakal nejaký extra výsledok, dokonca ani ja. Štartoval som asi zo 14 miesta a v cieli som skončil štvrtý, ale tretieho a druhého jazdca som mal už tesne pred sebou, keď som ich veľa dobehol v poslednom kole. Chýbalo už len jedno kolo a predbehol by som ich. Urobil som vtedy najrýchlejšie kolo závodu. Podotýkam, že to bol závod Európskeho formátu (Alpe Adria), kde štartovalo asi 40 jazdcov z celej Európy. Jasná vec že som mal už aj lepšie umiestnenia, ale jednoducho to bol pre mňa nezabudnuteľný zážitok tým, že som dokázal postupne popredbiehať toľkých dobrých jazdcov. 
     
Ako víťaz Voľnej triedy v r. 2005 podľa pravidiel som nemohol obhajovať prvenstvo, a tak som sa sústredil na útok na prvé miesto v „štokoch“, ktoré mi ušli len o vlások. Lenže hneď pri prvom štarte som zažil najhorší pretek. Bolo to zase v Maďarsku na Hungaroringu v roku 2006. Nemal som žiadneho veľkého sponzora ja som vtedy všetko finančne lepil ako sa len dalo. V uvedenom preteku som bojoval s Rakušanom celkove o tretie miesto. Ten v najrýchlejšej zákrute okruhu tesne predo mnou spadol. Ja som sa mu už nedokázal vyhnúť. Narazil som do jeho ležiacej motorky v asi 200 km rýchlosti. Samozrejme som spadol, šúchal sa a kotúľal asi 150m, ale to by nebolo také najhoršie. Mne sa nič vážne nestalo, ale moja motorka bola doslova rozhádzaná po celej trati. Bol to asi doteraz môj najhorší pád. Vtedy mi prebehlo mysľou, že je koniec mojej kariéry. Nebola motorka, neboli peniaze a ani žiaden sponzor vo výhľade. Vtedy prišla ponuka z tímu IV Racing a ja som už ďalších pretekoch stál s novou Suzuki. Veľká radosť sa postupom sezóny menila na rozčarovanie z motocykla. Nová Suzuki nemala dostatočný výkon, aj keď sa zainteresovaní snažili dať motocykel do požadovaného stavu, predsa sa to až do konca sezóny nepodarilo. Problémy s motocyklom pokračovali ešte aj nasledujúci rok. S tímom IV Racing spolupráca skončila. 
      
Znovu to vyzeralo, že už bude definitívne koniec mojej kariéry. Nemal som sponzora, ani motorku a z vlastného vrecka sa to už utiahnuť nedalo. Stále som veril v nejaký zázrak a ten sa aj nakoniec stal. Po piatich rokoch strávených v českých majstrovstvách som sa do slovenského šampionátu znovu vrátil. 
     
Mesiac pred začiatkom sezóny ma stretol pre mňa vtedy neznámy pán Bunčiak (dovtedy podporoval Michala Puškára) a navrhol, že mi požičia na pretekanie motocykel Suzuki 1000. Presedlal som teda na silnejší motocykel. Nakoniec nezostalo len pri nej, dostal som aj kompletnú materiálnu a finančnú podporu. Bol som „priradený“ k Michalovi a vznikol SG Fix Racing. Vôbec som sa nepozastavil nad tým, že som na tak silnom stroji ešte nejazdil. Bol som nesmierne rád a veril som si, že to dokážem. A skutočne som to dokázal. V roku 2008 som bol Majstrom Slovenska v triede Superstock 1000 a 8. miesto v Šampionáte Alpe Adria (majstrovstvá Európy) 
Sezóna r. 2010 bola jednoducho fantastická. Mal som perfektné zázemie v špičkovom tíme SG FIX Racing a vynikajúco pripravené motorky. Aj vďaka tomu sa mi podarilo zajazdiť doteraz najlepší výsledok v mojej kariére. Na majstrovstvách Európy v šampionáte Alpe Adria, ktorého sa zúčastnilo 79 pretekárov, som skončil na celkovom 3. mieste a stal som sa po druhýkrát Majstrom Slovenska v najsilnejšej kubatúre Superbike. 
      
Na samý záver mojich spomienok chcel by som poďakovať mojej, teraz už manželke, za to, že stále stojí pri mne, aj keď to nemá so mnou jednoduché a takisto mojim rodičom, ktorí ma všade sprevádzajú. Oni hovoria, že keby mali čakať doma, boli by omnoho nervóznejší, než keď sú priamo na okruhu a vidia čo tam vyvádzam. A sú už aj trocha zvyknutí, v kotrmelcom ma už videli veľakrát. Ďalej bývalému sponzorovi Petrovi Lušpaiovi a IV Racing teamu. Obrovské ĎAKUJEM patrí majiteľovi firmy SG FIX pánovi Bunčiakovi, ktorý mi vo chvíli, keď už som ani nedúfal, dal príležitosť a posadil ma na špičkový motocykel a navyše mi zabezpečil podmienky na dosiahnutie mojich úspechov. A v neposlednom rade samozrejme nemôžem zabudnúť na svojich fanúšikov.