Príbeh krajiny Malých Levár

Chotár Malých Levár tvorí nížinný typ reliéfu v posledných miliónoch rokov vytváraný silou rieky, vetra, a v poslednom období aj človekom. Z viac ako 80 % územia obce spadá do územia vybudovaného riekou Moravou. Vetrom naviate piesky vytvárajú pieskové vyvýšeniny na južnej, severnej a hlavne západnej hranici katastra a do katastru vbiehajú tromi menšími útvarmi. Rekreačná oblasť Rudava je vybudovaná na brehoch vyťaženej časti nánosov štrkopieskov vzniknutých vplyvom rieky Moravy. Štrkovisko bolo založené v riečnej terase z obdobia mladopleistocénu (pred 126 tis. – 12 tis. rokmi). Počas ťažby štrku boli nájdené vo vrstve vysokej 6 – 10 m pozostatky fosílnych zvierat, ktoré žili v rôznych prírodných podmienkach a tiež v rôznych časovo vzdialených obdobiach pleistocénu. Na lokalite boli identifikované pozostatky veľkých cicavcov konzumujúcich najmä trávu mamuta srstnatého, slona lesného, prechodnej formy mamuta Archidiskodon meridionalis v Mammuthus trogontherii a v Paleoloxodon antiquus, jeleňa obrovského, nosorožca srstnatého, nosorožca Dicerorhinus sp., nosorožca Rhinoceros sp., zubra stepného, ale aj menších bylinožravcov soba polárneho, losa mokraďového (Alces alces), tura (Bos sp.) a koňa sprašového. Vek nájdených kostí na základe rádio uhlíkového datovania (absolútne datovanie 14 C) sa pohybuje od 43 tis. do 24 tis. rokov. Nepriamo dokazuje ukladanie predmetnej riečnej terasy počas wűrmského zaľadnenia. Vegetácia mala charakter: 1. tundry s poliehavými kríkmi (vŕby), 2. otvorenej stepi s ojedinelými prvkami lesostepi so zakrslou borovicou, brezou, kosodrevinou, smrekovcom a niektorými vŕbami. Najmä nález pozostatkov slona lesného sa v rámci strednej Európy považuje za veľmi vzácny. Časť pozostatkov z nálezu sa nachádza v expozícii Slovenského národného múzea v Bratislave.